Je "éčko" E 330 karcinogén?

Autor: Samuel Genzor | 3.9.2010 o 20:00 | (upravené 4.9.2010 o 11:52) Karma článku: 12,17 | Prečítané:  10477x

Prvý krát sa vyskytla informácia varujúca pred E 330 (kyselinou citrónovou) na plagátiku "Villejuif" v roku 1976, ktorý vyšiel vo Francúzsku. Následne sa v celej Európe rozpútala masová histéria. E 330 je totiž pridávaný skoro do všetkých potravín. Dokonca sa bežne vyskytuje aj v prírode. Tak ako sa dá vôbec chrániť od takejto látky?

Plagátik si prepožičal meno jednej z významných francúzskych nemocníc (tá sa od neho dištancovala). Aktivisti ho začali kopírovať a postupne ho rozšírili po celej Európe. Bol na ňom zoznam 10 najnebezpečnejších karcinogénnych látok pridávaných do stravy. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by medzi nimi nebola aj kyselina citrónová. Táto látka je doteraz uvádzaná na zozname nebezpečných látok, na pochybných hypochondrických stránkach sa o nej píše ako o utajovanej karcinogénnej látke.

Kyselinu citrónovú nájdeme skoro vo všetkom živom. Pochopiteľne najviac v citrusových plodoch, okrem toho však vzniká aj ako dôležitý medziprodukt v Krebsovom cykle, ktorý prebieha takmer v každej ľudskej bunke. Pridáva sa do mnohých potravín ako regulátor kyslosti a antioxidant. Má tiež antibakteriálne účinky, preto sa používa aj ako konzervačná látka.

Ako sa vôbec môže stať, že niekto označí E 330 za karcinogén? S najväčšou pravdepodobnosťou chybným prekladom. "Krebs" totiž v nemčine znamená rakovina. S trochou dobrej vôle teda nebudem označovať autorov Villejuifovho plagátiku za úmyselných šíričov poplašnej správy, ale iba za nedôsledných prekladateľov.

Ľudia ľahko podľahnú masovej histérii. V histórii môžeme byť svedkami takéhoto javu veľmi často. Podobne ako o E 330, aj o E 210 (kyselina benzoová) a E 200 (kyselina sorbová) sa šírili nepravdivé tvrdenia o ich škodlivosti, či dokonca karcinogenite. A pritom opäť zbytočná panika, veď obe látky sa bežne vyskytujú v ovocí a mliečnych výrobkoch (aj v tých, kde nie su žiadne konzervanty pridávané). Malá časť populácie má na kyselinu benzoovú a sorbovú alergiu- tá by sa však prejavila aj keby sa osoba stretla s danými kyselinami v "prírodnom stave". V potravinách je dokonca norma, ktorú nesmie prekročiť obsah týchto konzervačných látok nižšie ako v ovocí, pričom obsah potenciálne alergizujúcich látok musí byť uvedený na obale.

Množstvo fanatikov má pocit, že nás chcú potravinárske spoločnosti otráviť, alebo že im ide len o zisk a na zdravie jedinca sa vôbec nehľadí. Netvrdím, že žiadne "éčka" nemajú negatívne zdravotné dôsledky. Avšak tri, ktoré som spomenul v tomto článku si rozhodne zaslúžia očistenie mena.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bödör s Kočnerom volali Fica šéf

Kočner kritizoval Fica za odstavenie Harabina.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Sulík hrá v strane o všetko

Uveriteľný zmier v SaS je už nemožný.


Už ste čítali?