reklama

Sučany - miesto za hranicami slobody

Po asfaltovej ceste zo Žiliny do Sučian sa rúti autobus s mladými študentami. Smerujú do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Nie na to aby si tam odsedeli trest, ale aby boli darom. Chcú darovať úsmev, radosť, možno podanie ruky....hocičo čím môže jeden druhého potešiť. Sú plní očakávania, niektorí i strachu z toho čo bude na mieste. Pani profesorka im dáva posledné inštrukcie a vyslovuje posledné myšlienky. Pomodlia sa. Niekoľko desiatok minút cesty prešlo akoby nič.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
UVTOS Sucany
UVTOS Sucany 

A sme tu...Sučany. Víta nás don Juraj na svojej fare. Občerstvenie.Ľudia z dediny námuvarili rezne a zemiakový šalát. Ako dobre,že nemusíme jesť väzenskústravu. Don Juraj nás poučuje o tom ako sa máme správať. Odchádzamenaspäť k autobusu a vezieme sa ešte 5 minút k nášmu cieľu. Celý komplexvyzerá ako pevnosť. Vidíme niekoľko metrov vysoké múry za ktorými jesamotná "basa". Vstupujeme do kontrolnej miestnosti, musíme odovzdaťsvoje občianske preukazy. Na tomto mieste strácajú nový väzni svojuslobodu. Aj oni tu odovzdávajú občianske preukazy, na ktoré potomčakajú niekoľko rokov, či v horšom prípade desaťročí. Niektorí sa ichnedočkajú nikdy. Don Juraj hovorí, že na Slovensku máme 5 alebo 6chlapcov, ktorí vraždili. Keby sme ich videli medzi ostatnýmichlapcami, tak by sme ich vraj nevedeli rozoznať. V hrdle mámzemiak....nie zo zemiakového šalátu, ale zo strachu. Cítim, že sa celýtrasiem.Vstupujeme do budovy polepšovne. Naše pohľady sa sem-tamstretnú s pohľadmi odsúdencov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A nasleduje svätá omša, na ktorej máme hrať a spievať. Prišlo asi 40väzňov, niektorí nevyzerali ani na 15 rokov, iní boli dospelými mužmi.Pred omšou sa don Juraj pýta väzňov, kde je Boh, kde je nebo. Jedenväzeň odpovedá: "Všade, dokonca aj tu je nebo." Všetci sa na chvíľuzamyslia...Vtedy som si uvedomil akú krásnu myšlienku povedal. Nebo jetam, kde je Boh. A Boh je všade tam, kde sú ľudia, čo ho vyznávajú.Prestávam sa triasť. Náhle mi je až teplo. Omša bola krátka, alenádherná. Čítania zo Svätého písma majú na starosti samotní väzni. Omšasa končí a teraz sa všetko ešte len má začať.

Prichádzasamotný účel, pre ktorý sme sem prišli. Zahrať Moliérovu hru Lakomec.My, členovia dramatického krúžku vo veku od 14 do 18 rokov. Čakámeskrytí za oponou. Niektorí sa snažia nájsť dierky, cez ktoré by mohlipozorovať čakajúce publikum. Prichádzajú ďalší väzni. Teraz je ichspolu asi 80. Dievčatá sa idú prezliecť do inej miestnosti. Keďvchádzajú do sály, všetky oči väzňov ostali na nich akoby prikované.Zrejme nevideli veľmi dlho stvorenie opačného pohlavia. Všetko jepripravené. Pani profesorka má úvodné slovko. A už je to tu. Prvédejstvo. V ňom našťastie nehrám...Aspoň môžem zistiť ako reagujú. Achten čas tak rýchlo uteká...Druhé dejstvo...Tretie dejstvo...V ňom užhrám. Moja prvá replika. Nikto sa nesmeje. A ďalšie "strápnenie".Rozhodol som sa, že sa do toho viac vložím. Všetko preháňam ako sa lendá. A už sú tu prvé úsmevy a smiech. Idem dole z pódia. Prechádzam cezsálu, pričom sa pozerám, či mi niekto nepodloží nohu, aby som sapotkol. To sa, vďaka Bohu, nestalo. Ďalší výstup. Bežím cez sálu,kričím, preháňam. Myslím, že to celkom zaberá. Diváci sa smejú, dávajúpozor, občas niečo nahlas okomentujú. Posledné dejstvo. Publikum je užunavené, predsa len hra má skoro dve hodiny. Aj tak sa snažím vkladaťdo hry svoju dušu. Posledná replika, smiech, potlesk, klaňanie sa,ďakovné slová pani profesorky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Balíme si veci. Je to zanami. Ani to nebolo také "hrozné". Odnášame si rekvizity. Púšťajú náscez hlavnú bránu, vracajú nám naše občianske preukazy. Vytúžený autobusa cesta domov. Modlitba vďaky a poďakovanie sa všetkým. Cestou si chcemčítať chémiu, no moja hlava je taká plná myšlienok, že to prosto nejde. 

Čím sú chlapci v polepšovni iní odo mňa? Spáchali zločin a súprávoplatne odsúdení. Ich kódex slušnosti im káže, aby si medzi sebouani viac nehovorili. Ja som zločin azda nespáchal, no aj tak...Každý jepotencionálny vrah a každý je potencionálna obeť. Tak v čom som od nichiný? Iba v tom, že ma spoločnosť neodsúdila...Modlím sa zaväzňov, aby sa po návrate na slobodu dokázali raz postaviť na svojenohy a vošli späť do normálneho života. V očiach mám slzy, no nedokážemplakať pred svojimi spolužiakmi...To by bolo príliš "dievčenské". Stále ma máta jedna jediná myšlienka...V čom som iný...v čom?

Samuel Genzor

Samuel Genzor

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som študent medicíny v Olomouci. Snažím sa byť otvorený novým názorom, prijímať rozhodnutia nezávisle od okolia a byť tak stále sa rozvíjajúcim a hľadajúcim človekom. Zoznam autorových rubrík:  Kmeňové bunkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu