Sučany - miesto za hranicami slobody

4.2.2009 o 11:19 | Karma článku: 6.94 | Prečítané  2332-krát

Po asfaltovej ceste zo Žiliny do Sučian sa rúti autobus s mladými študentami. Smerujú do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Nie na to aby si tam odsedeli trest, ale aby boli darom. Chcú darovať úsmev, radosť, možno podanie ruky....hocičo čím môže jeden druhého potešiť. Sú plní očakávania, niektorí i strachu z toho čo bude na mieste. Pani profesorka im dáva posledné inštrukcie a vyslovuje posledné myšlienky. Pomodlia sa. Niekoľko desiatok minút cesty prešlo akoby nič.

UVTOS SucanyUVTOS Sucany
A sme tu...Sučany. Víta nás don Juraj na svojej fare. Občerstvenie. Ľudia z dediny nám uvarili rezne a zemiakový šalát. Ako dobre,že nemusíme jesť väzenskú stravu. Don Juraj nás poučuje o tom ako sa máme správať. Odchádzame naspäť k autobusu a vezieme sa ešte 5 minút k nášmu cieľu. Celý komplex vyzerá ako pevnosť. Vidíme niekoľko metrov vysoké múry za ktorými je samotná "basa". Vstupujeme do kontrolnej miestnosti, musíme odovzdať svoje občianske preukazy. Na tomto mieste strácajú nový väzni svoju slobodu. Aj oni tu odovzdávajú občianske preukazy, na ktoré potom čakajú niekoľko rokov, či v horšom prípade desaťročí. Niektorí sa ich nedočkajú nikdy. Don Juraj hovorí, že na Slovensku máme 5 alebo 6 chlapcov, ktorí vraždili. Keby sme ich videli medzi ostatnými chlapcami, tak by sme ich vraj nevedeli rozoznať. V hrdle mám zemiak....nie zo zemiakového šalátu, ale zo strachu. Cítim, že sa celý trasiem.Vstupujeme do budovy polepšovne. Naše pohľady sa sem-tam stretnú s pohľadmi odsúdencov.

A nasleduje svätá omša, na ktorej máme hrať a spievať. Prišlo asi 40 väzňov, niektorí nevyzerali ani na 15 rokov, iní boli dospelými mužmi. Pred omšou sa don Juraj pýta väzňov, kde je Boh, kde je nebo. Jeden väzeň odpovedá: "Všade, dokonca aj tu je nebo." Všetci sa na chvíľu zamyslia...Vtedy som si uvedomil akú krásnu myšlienku povedal. Nebo je tam, kde je Boh. A Boh je všade tam, kde sú ľudia, čo ho vyznávajú. Prestávam sa triasť. Náhle mi je až teplo. Omša bola krátka, ale nádherná. Čítania zo Svätého písma majú na starosti samotní väzni. Omša sa končí a teraz sa všetko ešte len má začať.

Prichádza samotný účel, pre ktorý sme sem prišli. Zahrať Moliérovu hru Lakomec. My, členovia dramatického krúžku vo veku od 14 do 18 rokov. Čakáme skrytí za oponou. Niektorí sa snažia nájsť dierky, cez ktoré by mohli pozorovať čakajúce publikum. Prichádzajú ďalší väzni. Teraz je ich spolu asi 80. Dievčatá sa idú prezliecť do inej miestnosti. Keď vchádzajú do sály, všetky oči väzňov ostali na nich akoby prikované. Zrejme nevideli veľmi dlho stvorenie opačného pohlavia. Všetko je pripravené. Pani profesorka má úvodné slovko. A už je to tu. Prvé dejstvo. V ňom našťastie nehrám...Aspoň môžem zistiť ako reagujú. Ach ten čas tak rýchlo uteká...Druhé dejstvo...Tretie dejstvo...V ňom už hrám. Moja prvá replika. Nikto sa nesmeje. A ďalšie "strápnenie". Rozhodol som sa, že sa do toho viac vložím. Všetko preháňam ako sa len dá. A už sú tu prvé úsmevy a smiech. Idem dole z pódia. Prechádzam cez sálu, pričom sa pozerám, či mi niekto nepodloží nohu, aby som sa potkol. To sa, vďaka Bohu, nestalo. Ďalší výstup. Bežím cez sálu, kričím, preháňam. Myslím, že to celkom zaberá. Diváci sa smejú, dávajú pozor, občas niečo nahlas okomentujú. Posledné dejstvo. Publikum je už unavené, predsa len hra má skoro dve hodiny. Aj tak sa snažím vkladať do hry svoju dušu. Posledná replika, smiech, potlesk, klaňanie sa, ďakovné slová pani profesorky.

Balíme si veci. Je to za nami. Ani to nebolo také "hrozné". Odnášame si rekvizity. Púšťajú nás cez hlavnú bránu, vracajú nám naše občianske preukazy. Vytúžený autobus a cesta domov. Modlitba vďaky a poďakovanie sa všetkým. Cestou si chcem čítať chémiu, no moja hlava je taká plná myšlienok, že to prosto nejde. 

Čím sú chlapci v polepšovni iní odo mňa? Spáchali zločin a sú právoplatne odsúdení. Ich kódex slušnosti im káže, aby si medzi sebou ani viac nehovorili. Ja som zločin azda nespáchal, no aj tak...Každý je potencionálny vrah a každý je potencionálna obeť. Tak v čom som od nich iný?  Iba v tom, že ma spoločnosť neodsúdila...

Modlím sa za väzňov, aby sa po návrate na slobodu dokázali raz postaviť na svoje nohy a vošli späť do normálneho života. V očiach mám slzy, no nedokážem plakať pred svojimi spolužiakmi...To by bolo príliš "dievčenské". Stále ma máta jedna jediná myšlienka...V čom som iný...v čom?

Hlavné správy

ZAHRANIČIE

V katolíckej cirkvi sa chystá veľká zrážka pre sväté prijímanie

Povolia sviatosť prijímania katolíkom, ktorí po rozvode uzavreli civilné manželstvo?

Z DOMOVA

Ficov poradca Výboh pýtal peniaze v kauze Pandur, tvrdí svedok

Bývalý manažér zbrojovky Steyr usvedčuje v kauze Pandur premiérovho priateľa Miroslava Výboha.

KOMENTARE.SME.SK

Fico chybuje, Figeľ nevie reagovať

Premiér opakuje nepravdivé výroky, debatuje buď sám, alebo s Jánom Figeľom.


Už ste čítali?